Prvé divadelné počiatky v obci
Z rôznych historických faktov, máme podložené že aj u nás v Žabokrekoch ešte pred slávnym rokom 1920 boli rôzne počiatky divadla. Divadelné prejavy boli v tom čase uplatňované len v uskutočňovaní zvykoslovných obradov ako boli napríklad vianočné koledy, chodenie Troch kráľov, stavanie májov, chodenie Mikuláša, ľudové svadobné obrady a pod. Tu môžeme badať prvé pokúsi o možnosť prejavu spojeného so slovom a piesňou. Prichádza k prvému dotyku medzi ľudovými spevákmi a davom. Dnešnou terminológiou medzi hercami a publikom. Tieto prvé kultúrne pokusy viedli k nacvičeniu našej prvej divadelnej hry.
Dátum vzniku ochotníckeho divadla nám ponúkli historické spisy a kroniky v našej obci. Môžeme preto s istotou povedať že naše divadlo v obci vzniklo na Vianoce v roku 1920. Prvá režisérka, ktorá viedla naše divadlo, bola učiteľka Božena Švehlová. Pod jej vedením ochotníci nacvičili prvú divadelnú hru „Mariša“ od bratov Mrštíkovcov. Hlavnú úlohu stvárnila rodáčka z našej obce p. Emília Kmeťová. Predstavenia sa hrávali v ľudovej škole, ale i v hostinci U Bernátov. Na tieto provizórne javiská sa vchádzalo oknami alebo prirobenými schodmi. Javiská bývali malé, bez hlavnej opony, scéna bývala jednoduchá, väčšinou náznaková- ľudová.
Zákulisie sa na javisku nenachádzalo a preto museli herci keď nemali svoj výstup na javisku byť von. Kulisy si nosili ochotníci z domácnosti. Ako napríklad drevené stoly, stoličky, lavice, koberce, lustre, dečky, obrusy, a ľudové odevy, ktoré zdedili od svojich predkov. V pozadí bývali maľované opony, ktoré dotvárali dejovú atmosféru v rôznych ľudových veselohrách. Pozadia dediny, lesu a podobne. Začalo sa vždy na jeseň po žatve, keď už na poli nebolo roboty a hrávalo sa od Vianoce až jarných dní kedy sa na poliach opäť začalo pracovať. Divadelné predstavenia boli vždy pre obec veľká vzácnosť. Okrem toho, že sa zišla celá dedina, obyvatelia našej obce mali možnosť kultúrneho vyžitia. Divadelné predstavenia boli vždy a aj doteraz sú sviatkom pre obec. Divadlo okrem zábavnej, ľudovej funkcie, malo aj poučný a mravný zámer. A to ponúkli najmä autori ako Urbánek, Chalúpka, Tajovský, Hollý, Urban a ďalší.
Divadelná hra sa nacvičovala a hrala v „starej škole“. Dnes budova patrí ECAV Necpaly a využíva sa ako evanjelická modlitebňa na Bohoslužby. Divadlo sa hrávalo aj U Bernátov, kde bol aj Kultúrny dom, v ktorom sa okrem divadla konali aj rôzne obecné zábavy a oslavy.
Ďalšie počiny divadla v obci
V rokoch 1928–1950 sa organizátorom divadelného života v obci stal učiteľ Pavol Caban. Počas jeho pôsobenia sa na divadelných doskách odohrali viacero hier – „Bludár“, „Kamenný chodníček“, „Drotár“ , „Náš pán minister“, ale i množstvo jednoaktoviek. Udalosti druhej svetovej vojny načas prerušili fungovanie divadla. Až v päťdesiatich rokoch sa opäť vrátilo späť k svojim priaznivcom pod patronátom miestnych hasičov. Divadelní ochotníci sa predstavili hrami: „Hádajú sa o rozumné“, „Po krivých chodníkoch“ a už známym „Kamenným chodníčkom“.
V šesťdesiatich rokoch vystriedal Pavla Cabana Žabokrečan Jaroslav Janotík. Počas jeho režírovania bolo uvedených viacero hier, napr.: „ Kozie mlieko“, „Bačova žena“, „ Ženský zákon“ a iné.
Otvorenie nového Kultúrneho domu
Odovzdaním novej budovy Kultúrneho domu do užívania (v roku 1963) sa vytvorili priaznivé podmienky pre prácu ochotníkov. Hneď o krátky čas po jeho otvorení naši ochotníci v ňom odohrali prvú hru „Marína Havranová“, ale už pod vedením herca Antona Januša z Divadla SNP v Martine.
Divadelná éra režiséra Jána Ďuríka
Ku skutočnému oživeniu divadla však došlo až v roku 1970. Vtedy sa osvetovej práce v obci ujal učiteľ Ján Ďurík. Pod jeho vedením divadelníci nacvičili „Svedomie“. Odvtedy až do nedávnej minulosti ochotníci naštudovali a odohrali aspoň jedno divadelné predstavenie ročne. Pre našich ochotníkov bola najväčšou inšpiráciou domáca klasická dramatická tvorba, keď väčšinou sa opierali o slovenských autorov.
Najväčší úspech im prinášali hry od našich klasikov Jána Chalupku, Martina Kukučína, Jozefa Gregora Tajovského, Jozefa Hollého, Ferka Urbánka, Ivana Stodolu a iných, zo súčasníkov Ľubomíra Feldeka.
K najhranejším hrám patrili: „Ženský zákon“, „Bičianka z doliny“, „Jánošík podľa Vivaldiho“, „Starý zaľúbenec“, „Kocúrkovo“ , „Kubo“. Posledné menovaný komediálny kus prekonal aj rekord v hraní premiér a pre veľký záujem obecenstva bol nacvičený v rokoch 1971, 1978 a 1981 a dočkal sa 18 repríz. Veľký ohlas u divákov mali aj hry „Surové drevo“ a „Škriatok“, ktoré boli reprízované 11 a 13 krát.
Najväčší úspech nášmu ochotníckemu divadlu prinieslo predstavenie „Statky – zmätky“, s ktorým sa divadelníci umiestnili na 2. mieste v celoslovenskej súťaži v Šuranoch v r. 1971. V r. 1988 sa táto hra opäť nanovo inscenovala a tým sa skončila divadelná, a o niekoľko mesiacov aj životná, púť režiséra Jána Ďuríka. Neskôr sa režijnej spolupráce ujali profesionálni herci z martinského divadla – Tibor Bogdan, Ján Gubala, Viliam Hriadeľ, Martin Kolesár.
Divadelná éra režiséra Štefana Mišovica
Od roku 1990 súbor režijne viedol známy herec, člen Slovenského komorného divadla v Martine, Štefan Mišovic. Nadviazal na vydarenú prácu svojich predchodcov a s divadelníkmi nacvičil množstvo úspešných hier a reprezentovali na rôznych súťažiach v okrese, kraji a dokonca i na celoslovenských prehliadkach.
Azda najúspešnejším bolo obnovené naštudovanie hry „Mariša“, s ktorou náš divadelný kolektív získal v roku 1995 1. miesto na celoslovenskej prehliadke a dostal sa až na Scénicku žatvu do Martina. K úspešným hrám patrili: „Mastný hrniec“, „Čaj u pána senátora“, „Starý zaľúbenec“, „U ministra“, „Neprebudený“ a jednoaktovky „Matka“, „Hriech“.
Zdravie nášho najdlhšie účinkujúceho režiséra pána Štefana Mišovica oslablo, a tak jeho miesto zaujal Peter Chromčík, ktorý tiež nacvičil s ochotníkmi úspešnú hru “Vtipná slúžka“. Réžijnej taktovky sa tiež podujal Miroslav Polonec a Dáša Kalnícka (Hulejová).
Detský divadelný súbor Žabiak
Okrem dospelého divadelného súboru, ktorý už nehrával tak aktívne, sa v obci založil detský divadelný súbor, ktorý niesol v názve základ našej obce. Detský súbor Žabiak, fungoval v spolupráci so Základnou školou v Žabokrekoch a to pod vedením vtedajšieho riaditeľa, učiteľa a najmä skúseného domáceho divadelníka Mgr. Miroslava Polonca.
Na základe nášho kmeňového režiséra Štefana Mišovica a s nádejou vychovať novú generáciu, ktorá by neskôr prešla do dospelého súboru sa Miroslav Polonec zhostil a vytvoril v súbore mnoho divadelných predstavení. Na predstaveniach sa taktiež podujali aj pedagógovia Základnej školy, ktorí prispeli k aktívnemu vedeniu a prezentácii predstavení.
Vďaka tomu, že deti vystupujú na javisku, nadobudnú sebavedomie, naučia sa verejne vyjadrovať, cvičia sa aj v zodpovednosti pri plnení úloh. Divadelná a dramatická výchova je pre deti veľmi dôležitá. Deti mali možnosť aj prejavu a to najmä sa rôznych kultúrnych akciách a obci ako Deň matiek, posedenie pre dôchodcov a na Vianočných a
Veľkonočných akadémiách. Miroslav Polonec sa snažil vždy vybrať a nacvičiť rozprávku. Počas piatich rokoch svojej činnosti, nacvičil kolektív tri rozprávkové hry: Stratil sa hlásnik Cibuľa, Princezná Sedmokráska a Dlhý, Široký, Bystrozraký. S poslednou hrou sa Žabiak predstavil i na krajskej prehliadke dramatickej tvorivosti Detský divadelný medveď v Žiline.
K členom detského súboru Žabiak patrili napríklad tieto mená: Peter Debnár, Andrej Kalnický, Marian Polonec, Miroslav Šalaga, Dáša Hulejová, Michal Štilec, Jana Bartošová, Pavol Bartoš, Erika Jesenská, Zuzana Štefanidesová, Jana Murinová.
Znovuzrodenie divadla
Po menšej divadelnej pauze, alebo inak povedané do predlžených divadelných prázdninách prišlo k znovuzrodeniu divadelného súboru. Mladí nadšenci iniciovali pre obnovu divadelnej činnosti v obci dali podnet k naštudovaniu divadelnej hry. Pod vedením starosti obce p. Ing. Zuzany Valockej sa zmobilizovala celá divadelná chasa.
Pomoc pri naštartovaní divadla ponúkol aj dramaturg SKD v Martine p. Róbert Mankovecký, ktorý prišiel aj s hrou. Pomoc ponúkol aj herec SKD v Martine p. Viliam Hriadel, ktorý pripravil náznak scény a dekorácii. Réžie sa ujali mladší členovia súboru a to Dáša Kalnická a Pavol Fabro.
A tak divadelný súbor v roku 2012 slávnostne pred vyše 450 ľudí v sále kultúrneho domu, odpremiéroval ľudový muzikál Maľované na skle. Hra zožala obrovský úspech a to nielen na domácej pôde aj aj v celom Turci, v Žabni a v Žabokrekoch nad Nitrou, v Chorvátsku v Rijeke na Dňoch Slovenskej kultúry, na Rajnerovej chate v Tatrách, na Turčianských divadelných dňoch v obci Belá-Dulice, kde vyhrali 1. Miesto, na mestských slávnostiach v Kežmarku a na ešte mnohých ďalších miestach. Divadelný súbor odohral 47. Repríz, v hre účinkovalo 18. Hercov a 4. Muzikanti, hudobníci.
Divadelná éra autora a režiséra Martina Zachara
Po dvojročnej úspešnej divadelnej sezóne prišiel náš rodák Martin Zachar ml., mladý študent martinského hudobno-dramatického konzervátoria v Martine s jeho vlastnou autorkou hrou Rodinne Nezhody, ktorú na škole napísal pre naše divadlo. Bola to situačná komédia z rodinného prostredia. Ochotníci pod mladou režijnou taktovkou mladého autora a režiséra zožali úspech. Ochotníci sa zúčastnili aj na Turčianskych divadelných dňoch v obci Belá-Dulice, kde vyhrali druhé miesto.
Od tejto úspešnej premiéry Martin Zachar každoročne až do súčasnosti divadla pripravil novú a novú hru. V roku 2013 situačnú komédiu Rodinne Nezhody s ktorou ochotníci odohrali 10 repríz. V roku 2014 autorskú taliansku dobovú komédiu Rozkošnú pannu a spolu odohrali 8. repríz. Následne o rok na to pri príležitosti 95. výročia divadla autorskú ľudovú veselohru Láska za pár drobných.
Ochotníci spolu odohrali 15. repríz. S touto hrou účinkovali aj na dňoch Slovenskej kultúry v Chorvátsku (Rijeka), kde reprezentovali nielen divadlo ale aj obec a najmä slovenské ochotnícke divadlo.
O rok neskôr sa na našich doskách prvý krát inscenovala antika. A to konkrétne od komediálneho dramatika Aristofana dielo Lýsistrata. Prudká, temperamentná, erotická ale najmä hra o miere vo vojnách. Taká bola Lýsistrata, ktorá napriek zvedavým očakávaniam oslovila nie jeden kultúrny dom či už v Turci ale aj na Orave.
S antickou gréckou komédiou súbor odohral 16. repríz. O rok na to v roku 2017 súbor pripravil súčasnú situačnú komédiu Letušky, ktorý sa hráva v tých najlepších divadlách po celom svete. Nevera vo výťahu je stále aktuálna téma, ktorá vyvolala bujaré záplavy smiechu s sále Kultúrneho domu už na svojej premiére. Divadlo opäť zožalo úspech nielen doma v Turci, ale aj na celoslovenskej ochotníckej prehliadke v Budmericiach pri Bratislave.
Okrem úspechu za scénu, dekorácie a ochotnícku činnosť sme získali aj cenu najlepší ženský herecký výkon, ktorý vyhrali naše tri letušky: Dáša Kalnická, Dagmar Cebuľová a Janka Sopkuliaková. Divadlo odohralo 14. Repríz.
V roku 2019 sa Kultúrny dom opäť tiasol divadlo. Tento raz súbor taktiež pod réžiou Martina Zachara naštudoval hudobnú komédiu: Je úžasná. Hra je pravdivým príbehom o Florence Foster Jankins, najhoršej speváčky na svete. Hra ponúkla krásnu hlavnú postavu, do ktorej režisér obsadil klenot nášho súboru a to p. Želmíru Kraľovanskú. Postavu dostala ako darček k svojmu okrúhlemu životnému jubileu.
Divadelníci spolu odohrali mnoho repríz a zožali úspech a vypredané sály kde prišli hrať. V tom istom roku naštudoval aj náš člen divadla Peter Tomlein hru od Ondrea Šulaja: O psíčkovi a mačičke. V tento hre účinkovali Milan Bartoš a Želmíra Kraľovanská a Peter Tomlein. Diváci zažili doslova herecký koncert dvoch protagonistov najstaršej generácie nášho divadla.
V jubilejnom roku, ochotníci opäť pod vedením Martina Zachara naštudovali veselohru Ferka Urbánka: Pani richtárka. Hru pripravili pre sté výročie divadla, ktorá zožala mimoriadny úspech v celom okrese a najmä v rodnej obci.
Ochotnícke divadlo je nádherná vec, v ktorej sa môže nájsť ktoríkoľvek z nás. Zaberá množstvo voľného času v našej uponáhľanej dobe, kým príde jeho veľký deň a to premiéra. Pre naše divadlo je veľkým zadosťučinením, keď môže pre koho hrať. Pretože divadlo bez diváky by neexistovalo. Počas celej existencie nášho divadelného súboru sa zvyšovala jeho úroveň. V súbore si zahralo vyše 250 ochotníkov. Naše divadlo malo stále dobrých režisérov, dramaturgov, ochotníkov a najmä divákov a preto v tomto roku 2020 môžeme slávnostne povedať že má 100 rokov.
Zoznam divadelných hier zo súčasnosti divadla:
- Maľované na skle (2011/2012): réžia Dáša Kalnická, Pavol Fabro
- Rodinné nezhody (2012/2013): réžia Martin Zachar
- Rozkošná panna (2013/2014): réžia Martin Zachar
- Láska za pár drobných (2015/2016): réžia Martin Zachar
- Lýsistrata (2016/2017): réžia Martin Zachar
- Letušky (2017/2018): réžia Martin Zachar
- Je úžasná! (2018/2019): réžia Martin Zachar
- O psíčkovi a mačičke (2018/2019): réžia Peter Tomlein
- Pani richtárka (2019/2020): réžia Martin Zachar
- Odvážne dobrodružstvo (2021/2023): réžia Martin Zachar
- Nízkotučný život (2023/2024) nový pripravovaný titul, réžia Martin Zachar