Školstvo

1848/1949

Prvým žabokreckým učiteľom, ktorého história spomína, bol znýmy slovenský dobrovoľník z rokov 1848/1949 Juraj Langsfeld, sučiansky rodák. Bol však chytený a popravený maďarskými honvédmi v Kremnici. Jeho pamätným a nezabudnuteľným výrokom, tesne pred popravou bolo: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma niekedy súdiť i Slováci a u tých by som nechcel prepadnúť!“ Ďalší archívne známi učitelia boli Jozef Búľovský z Ďanovej a Jozef Koričánsky z Koštian nad Turcom.

1867

Až od roku 1867 sa pomery v žabokreckom evanjelickom školstve zmenili k lepšiemu. S problémami, ale predsa bola postavená murovaná škola. Niektoré historické záznamy sa o jej začiatkoch rozchádzajú. V správe o škole zaslanej na Okresný úrad v Martine dňa 16.9.1942 sa tvrdí, že bola postavená už v roku 1860. Otto škrovina, vážený turčiansky senior vo svojej knihe: Z histórie turčanského evajelického seniorátu a jeho zborov píše nasledovne: “ V roku 1867 bol aškola postavená v prostred dediny a pozostávala z učebne a učiteľského bytu.“  

1868

Na škole sa učilo podľa zákona XXXVIII z roku 1868 a to štyri predmety: čítanie, písanie, počítanie a náboženstvo. Vtedy ešte v materinskom jazyku, teda v slovenčine. Horšie to bolo neskôr, až nastúpila totálna maďarizácia.

1898

V novej škole dlho účinkovali Ján Vaňko a Karol Grajciar a to až do roku 1898. Historický žabokrecký zvon, ktorý sa dnes nachádza v novej zvonici, dal vtedy zhotoviť žabokrecký urbár. Niekde boli tieto ľudové cirkevné školy podporované aj štátom, inde súromníkmi(ako už spomínaný urbár), lebo evanjelická cirkve financovanie školy nevládala utahnuť.

1909

V roku 1909 na nátlak školských úradov, vtedy už promaďarských, bol ak starej škole pristavená jej nová časť. Postavila ju evanjelická cirkev podľa plánov martinského architekta Jána Hlavaja. Pre učiteľa tak v starej škole vznikol priestorpre ešte jednu izbu.  A tak mal spolu dve, tiež pitvor a kuchyňu. Práve v tomto období vrcholila maďarizácia. Tá neobišla ani Žabokreky. Učitelia boli úplne v rukach promaďarskej školskej vrchnosti, neboli si istí svojim učiteľským miestom. Žiaci sa do konca štvrtého ročníka, museli naučiť ovládať maďarčinu – cuzdí jazyk a to slovom aj písmom. Rozhodli o tom  Apponyiho školské zákony v roku 1907. Trvalo to až do vytvorenia 1. ČSR, možno i trochu dlhšie. Všetci ďalší učitelia, ktorí od začiatku 20. storočia pôsobili v Žabokrekoch, si určite zaslúžia, aby sme si na nich spomenuli. Boli to: Etela Obetková, Margita Štolmanová, Ján Debnár, Božena Švehlová, Štefan Buľovský, Michal Sebedínsky, Palma Petényiová, Karol Grajciar, Ida Grandtnerová, Anna Miľová, Elena Kompišová, Andrej Polonec, Alojz Brejcha, Mária Ďurisová, Pavol Caban a Ondrej Dibák (kántor, učiteľ).

1936/1937

Po prvej svetovej vojne zápasila škola s problémami. Prvým bol nedostatok učiteľov a tak vypomohol český brat Alojz Brejcha, ktorý už mal vyše 60 rokov. V tom čase to bolo na Slovensku bežné. Druhým bola preplnenosť žiakov. Až do polovice 30-tich rokov sa žiaci v žabokreckej škole učili všetci spoločne. Všetkých osem ročníkov. Napríklad v školskom roku 1929/1930 sa učilo naraz až 89 žiakov. Medzi nimi aj Ján Ďurík, Víťazoslav Móric, či Ján Dolník. Tento stav sa zlepšil až niekedy okolo školského roku 1936/1937, keď starší žiaci začali navštevovať meštiansku školu v Martine.

1948

Evanjelická ľudová škola skončila svoju púť v roku 1948, keď boli všetky školy zoštátnené. AKo tzv. národná škola slúžila až do roku 1974. Vtedy bol apostavená terajšia základná škola pri cintoríne. Cirkev síce žiadala, aby jej bola odovzdaná do užívania, avšak MNV v Žabokrekoch rozhodol inak. Najprv ju mali požiarnici, potom SZM-áci.

1990

Progresívne zmeny nastali až po roku 1990. Bolo možné opäť požiadať o vrátenie majetku evanjelickej cirkvi. Tentoraz už v slobodných a demokratických časoch. Stalo sa tak 21.3.1990. List s takýmto znením bol odoslaný na evanjelický seniorát do Sučian. No a 23.3.1990 listom pod číslom 74/1990, výpisom z uznesenia pléna MNV v Žabokrekoch z dňa 23.3.1990, MNV rozhodol: „… schvľuje pridelenie budovy bývalej cirkevnej školy v Žabokrekoch do užívania Evanjelickej cirkvi Necpaly – fília Žabokreky.“ Zároveň bol upovedomený aj turčiansky seniorát a požiadaný o schválenie jej opráv. Bola to iniciatíva vtedajšieho brata farára Júliusa Morňana a presbyterov.