Redakcia Žabokreckých novín v spolupráci s Obecnou samosprávou Žabokreky vyhlásila na sklonku minulého roku anketovú súťaž „Žabokrecké osobnosti 20.storočia“. V štyroch kategóriách bolo na základe odovzdaných hlasov vyhodnotené poradie. Padlo mnoho mien, niektoré sa opakovali aj vo viacerých kategóriách. Selekcia však začala pracovať samovoľne. Medzi osobnosťami sa objavili bývali i súčasní starostovia, významní funkcionári, športovci i pracovníci kultúry. Ľudia so šedivými vlasmi a vráskami, ale i tí, ktorí iba nedávno opustili mládenecké rady.
V sobotu 15. januára 2000 bolo v obradnej miestnosti nášho kultúrneho domu cítiť radosť i hrdosť zároveň. Zišli sa tam osobnosti, ktoré svojimi aktivitami vo verejno – prospešnom dianí obce v uplynulom storočí prispeli k prosperite a zveľadeniu obce, jej spoločensko-kultúrnemu napredovaniu, ako aj šírení jej dobrého mena v regióne, v rámci Slovenska, ale aj za jeho hranicami. Slová starostu Jozefa Feju a bývalého športového funkcionára lvana Rišiana ťali do živého a iba máloktoré oko zostalo suché. Osobnosti Žabokriek – znie to tak hrdo.
Človek je hrdý a zároveň zaviazaný všetkým okolo. Ľudia ho poznajú vážia si ho a majú radi. A nielen súčasníkov. Slová úcty a chvály sa dostali aj tým, ktorí už nie sú medzi nami, no nezmazateľne sa zapísali do histórie Žabokriek a ocenenie za nich prevzali ich rodinní príslušníci. Veď veľkosť človeka sa nemeria podľa slov, ale podľa skutkov. A na tie sa nezabúda.
Po príhovoroch, slávnostnom akte ocenenia a kultúrnom programe boli odmenení aj dvanásti vyžrebovaní občania z tých, ktorí vyplnili anketové lístky a prispeli tak k objektívnosti celej súťaže. Po oficiálnom programe bolo pre všetkých pripravené spoločné posedenie s bohatým občerstvením, na ktorom sme oslovili ocenených, aby sa s nami podelili o svoje bezprostredne dojmy z odovzdávania cien.
JOZEF MORITZ st., 84 rokov
Som rád, že si na mňa ľudia po toľkých rokoch spomenuli. Veď som tu takmer 20 rokov predsedoval. Šesť rokov sme stavali kultúrny dom, potom školu, parčík pri kultúrnom dome. Videl som, čo všetko robia v iných dedinách a chcel som, aby sme sa im vyrovnali, aby sme boli lepší. Urobili sme kus dobrej práce. Väčšine ľudí záležalo na tom, aby sa tu lepšie žilo. Našlo sa pár aj takých ktorým to bolo jedno, ale tých bolo naozaj menej. Patríte už k staršej generácii Žabokrečanov. Čo Vám u mladej generácie chýba? Úcta k starším. Nám a vašim otcom záležalo na tom, aby táto dedina bola pekná, rozrastala sa a mám pocit, že teraz je mladým ľuďom jedno, ako bude vyzerať ich obec. Nesnažia sa ju zveľaďovať. A nemyslite si, že tá staroba je len oddych, to nie je pravda. Rád si Človek spomenie na to, čo v živote dobre urobil. Mojim heslom bolo, že ak chceš niečo urobiť, urob to dobre! Pre túto dedinu, pre túto spoločnosť.
lng. IVAN RIŠIAN, 58 rokov
Bolo to skutočne krásne a dojímavé, že si občania Žabokriek napriek tomu, že tu nebývam a už nejaký čas v športe nepracujem, spomenuli na mňa a ohodnotili moju prácu. Za každý hlas im veľmi pekne ďakujem. Do istej miery je to aj ich úspech, lebo tú prácu som nerobil len ja, ale odviedli sme ju spoločnými silami s ďalšími funkcionármi a fanúšikmi. Ak mám povedať pravdu, neviem, kde som bral sily, neviem čo ma motivovalo, že tie výsledky, ktoré sme dosiahli, boli také, aké boli. Jedno je isté, že to bolo neraz na úkor rodiny a neraz i zamestnania. Chcem sa úprimne poďakovať aj mojej manželke za to, že stála pri mne aj vtedy, keď mi bolo skutočne ťažko. Aktívnu prácu vo futbalovom športe som tu pred niekoľkými rokmi ukončil. Lúčil som sa veľmi ťažko, lebo som tu zanechal celý svoj plodný život. Vždy som sa sem tešil. Bolo to niečo krásne, čo vo mne svojim spôsobom ostalo v spomienkach dodnes. Mne ostáva vysloviť úprimné želanie dnešným funkcionárom Futbalového klubu a aj obci, aby to, čo sme tu vykonali a čo nás stálo nesmierne veľa úsilia. ďalej zveľaďovali. Želám im do ich práce veľa a veľa zdravia a na zaver chcem prostredníctvom vašich novín pozdraviť všetkých Žabokrečanov.
PAVEL BARTOŠ, 51 rokov
Musím sa priznať, že s ocenením som vôbec nepočítal. Myslel som si, že budú ocenený skôr naši starší spoluobčania. Ľudia tak rozhodli a mňa to veľmi potešilo. Ďakujem im za prejavenú dôveru. V každom prípade práca, ktorú robím obnáša veľa mravenčej roboty a ten, kto to neskúsil, nevie čo je za tým. Niekedy je to aj na úkor rodiny, zdravia a voľného času, ktorý prakticky vôbec’ nemám. Často som na cestách a chodím s otvorenými očami, všímam si, ako to funguje inde. Hlavne v Čechách sa je z čoho učiť. Robota s ľuďmi je jedna z najťažších, ale správnym prístupom k nim sa dá všetko zvládnuť. Treba s nimi žiť, porozprávať sa, snažiť sa ich pochopiť. Vychádzam, aspoň si myslím, so zamestnancami dobre. Pochopili, že to, čo robím, nerobím len pre seba. Je to dobrý personál, som s nimi spokojný. No čo ma pri mojej práci najviac mrzí, je ľudská závisť, s ktorou som vôbec nepočítal.
RUDOLF CAMBAL, 72 rokov
Som rád, že sa toto podujatie uskutočnilo. Vážim si to, pretože v ňom vidím ocenenie každej tvorivej práce ktorá sa vykonala u nás v obci. A som rád, že si to táto generácia dokáže všimnúť a pozrieť sa aj späť dozadu. Naša obec za krátky čas naozaj vyrástla. Za pol storočie sa dokázala vyzdvihnúť na slušnú úroveň. Čo všetko ste obetovali práci pre obec? No určite všetok svoj voľný čas, ale často krát som pracoval aj na úkor zamestnania. Bol som tu zamestnaný ako účtovník a matrikár a pritom som robil aj vedúceho stavby – od polovice stavby kultúrneho domu. Mal som okolo seba dobrý kolektív, rozumeli sme si s tesármi, murármi. Tým pádom sa nám práca darila. Vybudovali sme rozhlas, verejné osvetlenie, otvorili sme cestu na Selište na Pílu a tak ďalej, pamätníci to dobre vedia. Škoda, že už nežije veľa tých, s ktorými som pracoval. Som rád, že si ľudia moju prácu pamätajú a podporili ma týmto spôsobom. Vážim si to a som im za to z celého srdca vďačný.
JÁN RUMPEL, 65 rokov
Veľmi pekne všetkým občanom Žabokriek ďakujem za ocenenie toho, čo som za tie roky spravil pre dedinu v kultúrnej oblasti, hlavne v našom divadelnom súbore. Ja si to veľmi vážim a som povďačný, že si ľudia na mňa spomenuli. Členom divadelného súboru som už 38 rokov. Pokiaľ mi bude zdravie slúžiť, chcel by som aj ďalej pokračovať v tejto práci. Čo Vás toľké roky udržalo pri divadle? Mňa obohacovalo divadlo dobrými priateľmi. Jeden druhého sme vedeli podržať, pomôcť si. Spoločne sme nielen hrávali, ale aj vyrábali kulisy, kostýmy. Ale vždy to stálo za to, keď sme vystúpili na javisko pred divákov s nacvičenou hrou a tí nás potom odmenili srdečným potleskom. Najradšej som hrával tie veselšie úlohy, ktoré dokázali divákov rozosmiať, zabaviť – konkrétne Kuba.
MILAN BARTOŠ, 50 rokov
Príjemne ma to potešilo. Viem, že občania Žabokriek ma poznajú. Nezabudli, že som robil atletiku a som rád, že som sa dostal medzi prvých piatich ocenených. Aké boli vaše začiatky v atletike?Nikdy som nepredpokladal, že taký šport ako je chôdza, budem niekedy robiť. Mal som rád pohyb, behával som. Začal som s futbalom, chodil som na tréningy. Na vojne som sa začal systematickejšie venovať atletike. Postupne som sa preorientovával na chôdzu. Martinskí funkcionári ma prehovorili na jeden pretek, či by som to nechcel skúsiť. Dal som sa prehovoriť, skončil som vtedy nejako v strede a získal body. Potom som šiel na Majstrovstvá Slovenska a zúčastnil som sa Majstrovstiev Československa. Tu som dosiahol čas, ktorý mi stačil na nomináciu na Majstrovstvá Európy v roku 1964. Lenže potom prišli zranenia a po 6 rokoch som musel s chôdzou skončiť kvôli zdravotným problémom. Teraz sa rekreačne venujem turistike, bicyklovaniu, plávaniu. Pre mňa je pohyb relax, bez toho by som si život nevedel predstaviť. Ďakujem všetkým za prejavenú dôveru a prajem im zdravie a veľa úspechov.
PETER ŠTEFANIDES, 29 rokov
Veľmi si vážim ocenenie, je to pre mňa povzbudenie do ďalšej práce a života. Tie ocenenia, ktoré som získal doteraz, sa udeľujú každý rok. Ale toto len raz za 100 rokov. Je to niečo, čo zaväzuje. Nie vždy ide človek s chuťou na tréning a niekedy to berie ako povinnosť. Nie je to proste vždy len tá zábava a to príjemné. Veľmi mi pomáha rodina, hlavne čo sa týka špeciálnej stravy, ktorú mi pripravuje mama. Zaučil som ju do tajov zdravého spôsobu stravovania. Čo by si chcel dosiahnuť vo svojej športovej kariére? Ak vydrží zdravie, dúfam, že sa dostavia aj výsledky adekvátne vynaloženej námahe. To všetko chce čas a len tréning a tréning. Myslí, že to príde, nemám až tak veľa rokov na tento šport. Tí, čo sú teraz majstrami Európy, majú okolo tých 35 až 40 rokov. Ešte raz všetkým ďakujem veľmi pekne. Neveril som, že sa tak umiestnim, ako som sa umiestnil. Je to veľmi prijemné.
lng. PAVOL FILLO, 41 rokov
Boli ste ocenený až v dvoch kategóriách, v kategórii Riadenie, sprava a rozvoj obce a v kategórii Futbalový šport. Čo pre Vás znamenajú tieto ocenenia? Som veľmi rád, že sa niečo takéto podarilo v obci zorganizovať. Že sme si mohli spomenúť na všetkých vzácnych ľudí, ktorí sa o rozvoj obce Žabokreky pričinili v celej škále činností, ktoré obec má. Toto ocenenie ma zaväzuje, pretože som z tej mladšej generácie, ktorá bola ocenená. Zaväzuje ma to minimálne pokračovať v tejto práci. Čo ma trošku mrzí, je záujem či skôr nezáujem ľudí, hlavne tých mladších, o dianie v našej obci. A ďalej sú to vzťahy v našej obci. Nenapredujú, nezlepšujú sa, skôr je to naopak, rozbíjajú sa úplne zbytočne. Mali by sme sa to snažiť zlepšiť, pretože aké vzťahy si tu vytvoríme, tak tu budeme žiť. Chcem všetkým poďakovať za prejavenú dôveru, ktorou ma prostredníctvom ankety poctili. Nielen mňa, ale aj ostatných, ktorí sa tohoto ocenenia nedožili. Ich práca je svojim spôsobom odkazom pre nás a ďalšie generácie. Budem sa snažiť pokračovať v započatej práci, aby naša obec bola lepšou, krajšou a v prvom rade s lepšími medziľudskými vzťahmi aj napriek dobe, ktorú mame. Zároveň chcem vyzvať všetkých mladých, aby sa zapojili do tohto diania.
BOHUSLAV POLONEC, 44 rokov
Naozaj som nečakal, že získam ocenenie v ankete. Bol som milo prekvapený, že si ľudia v obci vážia prácu, ktorú robím a ktorá je vlastne mojim koníčkom. Všetkým ďakujem za ich priazeň. Ocenenie je pre mňa akousi vzpruhou, povzbudením do ďalšej činnosti. Momentálne sa venujem letiskovej ploche, ktorú sme získali do prenájmu na 10 rokov a je v štádiu skúšok pristávania a celkového fungovania. Chceme tam vybudovať stredisko modelárov a ultraľahkého lietania pre blízke, ale i vzdialenejšie obce.
Mgr. MIROSLAV POLONEC, 34 rokov
Prácu, ktorú robím, robím rád a budem v nej pokračovať i ďalej. Ocenenie, ktorého sa mi dostalo, je pre mňa záväzkom. Jednoznačne ma potešilo a ďakujem ľuďom za ich dôveru.
ŽELMÍRA KRAĽOVANSKÁ, 52 rokov
Vôbec som nerátala s tým že budem medzi ocenenými. O to viac ma to prekvapilo a zároveň potešilo. Toto ocenenie ma určite bude motivovať aj v ďalšej práci pre našu obec.
JURAJ CHYLA ml., 24 rokov
Som veľmi rád, že mi dalo toľko ľudí svoj hlas a ďakujem im za to. Bol som medzi ocenenými najmladší a o to viac si to cením. Veď v Žabokrekoch by sa určite našlo aj veľa ľudí skoršieho dátumu narodenia než mam ja, ktorí by si to zaslúžili. V každom prípade ma to určitým spôsobom povzbudzuje a dodáva optimizmus a chuť do ďalšej práce.
VÍŤAZOSLAV MÓRIC, 79 rokov
Cena ma potešila a aj prekvapila. Prekvapila ma tá myšlienka o zorganizovaní takejto ankety doteraz sa nič takéto neuskutočnilo. Ďakujem všetkým, ktorí mi poslali svoj hlas a takto prejavili svoju dôveru. Len ma mrzí, že v Žabokrekoch je ešte veľa ďalších ľudí ktorí za sebou zanechali veľký kus práce a odmeny sa im nedostalo. Ale tak už to chodí. Je len na ľuďoch, ako rozhodli.
JAROSLAV KATRIŇÁK, 34 rokov
Určite je to veľmi príjemné pre človeka, keď sa dozvie. že bol na základe hlasovania vybratý medzi osobnosti, ktoré v tomto storočí niečo dokázali. Je to pre mňa veľké ocenenie. Takisto ma to zaväzuje urobiť pre túto obec ešte viac, ako som urobil doteraz. Chcel by som všetkým ľuďom, ktorí mi dali dôveru, poďakovať a zároveň im dokázať, že si ju zaslúžim.
JOZEF FEJA, 57 rokov
Predovšetkým by som chcel touto cestou úprimne poďakovať organizátorom tejto myšlienky, ktorá sa zrodila u šéfredaktorky a členov redakčnej rady Žabokreckých novín. Som rád, že sa občania do ankety zapojili a že sa úspešne zrealizovala i s ocenením víťazov. Škoda však, že sa ich nezapojilo viac a týmto spôsobom neprejavili svoj názor na dianie u nás v obci. Pre mňa osobne toto ocenenie znamená, že občania mi dôverujú a oceňujú to čo som na čele obecnej samosprávy vytvoril. Je to ocenenie nielen mojej práce, ale ocenenie všetkých doterajších obecných zastupiteľstiev, práce obecných samospráv, pracovníkov obecného úradu ako aj dobrej spolupráce so záujmovými združeniami v obci a s našimi občanmi. Je to určitá motivácia aj do budúcnosti. Verím, že tak ako doteraz, i naďalej sa nám spoločným úsilím bude dariť urobiť všetko pre to, aby boli Žabokreky zveľaďované pre spokojný a dôstojný život našich občanov. Ešte raz všetkým vyslovujem poďakovanie.
Redakcia Žabokreckých novín srdečne blahoželá všetkým oceneným, ktorí dostali v ankete najviac hlasov od svojich spoluobčanov. Práve to je živým a presvedčivým dôkazom toho, že úctu a dôveru, ktorú sme im spoločne prejavili, si nepochybne zaslúžia. A nielen oní. Všetci tí, ktorí sa čo i len malým dielom zaslúžili o rozvoj a dobré meno našej obce. Veľmi nás potešilo, že ste si pri vyplňovaní anketových lístkov spomenuli aj na tých, ktorí už nie sú medzi nami, ale ich um a práca ostávajú i naďalej odkazom pre budúce generácie a výzvou pre súčasnosť.